Naši piataci v tom už majú jasno!
Najskôr sme si na hodinách angličtiny poriadne vysvetlili pôvod a históriu oboch sviatkov. Pátrali sme po tom, čo majú spoločné a v čom sa, naopak, úplne líšia.
V dielni na hodinách techniky sme si vyrobili rámiky na vzácne rodinné fotografie. A potom prišla chvíľa, keď fotografie začali rozprávať... V rámci dejepisného projektu „Keď fotografie rozprávajú“ sme si spoločne porozprávali o členoch našich rodín, ktorých už deti nemali možnosť osobne spoznať, ale vďaka spomienkam svojich blízkych o nich môžu vedieť, akí boli a aké miesto mali v našich rodinách.
Na angličtine sme sa zase preniesli do Anglicka. Pozreli sme si video dokumentujúce, ako Halloween oslavujú tamojšie deti a rodiny, rozšírili si slovnú zásobu a, samozrejme, nechýbali ani súťaže, ktorými sme si overili, koľko nového sme sa naučili a zapamätali.
Nasledovali zábavné aktivity a typické halloweenske hry, pri ktorých sme si angličtinu užili aj trochu inak.
A tam, kde sme skončili v škole, veríme, že pokračovala rodina. Možno len spomienkami doma a možno pri spomienkach na starých rodičov či prastarých rodičov na cintorínoch...
Pretože naše deti vedia, že sme SLOVÁCI. A hoci majú Angličania či Američania krásne a zábavné halloweenske tradície, tie naše majú svoje nezastupiteľné miesto. Dušičky nám pripomínajú, že na ľudí, ktorých sme milovali, nezabúdame. Že rodina, korene a spomienky sú hodnoty, ktoré si treba uchovávať.